reklama

Lízať alebo nelízať

Lízanie taniera je pre niekoho nechutným zlozvykom, ale je to naozaj tak?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už od dávnych čias, teda aspoň čo si ja pamätám, i keď to nieje zas až tak dávno, všetci v mojom okolí považovali lízanie taniera za nechutný a sprostý zvyk z čoho neskôr, aspoň v malomeštiackej časti spoluobčanov, usudzovali, že človek je veľmi nevychovaný a nechutný a začali tak sudiť nielen jeho ale aj ostatných členov jeho rodiny?Dokonca si pamätám pokarhania vlastnej starkej ako aj iných členov s poznámkou ako už len budeme vyzerať pred ostatnými? No nieje to smiešne? 

Nie, nieje to až také tragické, ale určite viete čo tým myslím. Stalo sa to každému z nás aspoň raz za náš či už kratší alebo dlhší život. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nuž ale sú tieto pokarhania opravnené? Vyjadruje človek takýmto chovaním svoju obmedzenosť a nevychovanosť, alebo je to znakom úplne inej podstaty? 

Predstavme si, čo určite nebude nikomu z nás robiť sebemenší problém, že sedíme u starkej pri nedeľnajšom obede a ako vždy sú všetci veľmi slušný, pozorný a starká nosí pomaly obed na stôl, ktorý je síce upravený ešte v trošku staromódnom štýle, ale to je presne to čo dodáva tej chvíli tú nezabudnuteľnú atmosféru spoločných stretnutí a tradičného obeda. Servítky poskladané v trojuholníkovom tvare hneď po pravej ruke len na skok od lyžice s trochu vydratým povrchom značky Sandrik a neodpustiteľnou značkou “stainless steel“. Všetko na krásnom kvetinami, vyšívanom obruse z pravého ľanu, pod ktorým neodmisliteľne leží podobný, ale igelitový.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začína polievkou, pred ktorou pokarhá vnukov nech nepijú toľko vody a nejedia samé sladkosti, ktoré im sama pred tým dala aj s tým krásne oroseným plným pohárom zakázanej kofoly. Všetci prikyvujú a karhajú tieto nižšie vekové kategórie a veľmi tichým hlasom, tak aby to starká nepočula, vravia že to sa teraz nepatrí a treba starkej robiť radosť. Po dojedení väčšinou hovädzej alebo kuracej rezancovej polievky sa všetci tešia na pokračovanie gastronomického zázraku starkej, ktorá po nekonečných a dlhoročných skúsenostiach presne vie ako naložiť s daným pokrmom tak aby bol naozaj veľmi chutný ba priam orgazmický. No nieje to tak? Starke proste vedia variť úplne úžasne a vynikajúco. Každý dostáva, podľa vybraného pokrmu v danú nedeľu, povedzme rezeň ako somárove ucho, nádherne tvarovaný a vyklepaný do ideálnej hrúbky s dostatočnou satisfakciou starkej, že susedia budú vedieť že máme zas rezne. Neviem prečo to bolo kedysi tak vážené jedlo a každý musel dávať najavo svojim susedom neutíchajúcim trepaním tĺčikom o drevenú dosku. Nuž, ale bolo to tak a myslím, že teraz v dobe ignorácie akejkoľvek zvyklosti a tradícii je to aspoň krásnym spestrením a námetom na nekonečnú debatu pred takto začínajúcim obedom, keď ešte len všetci prichádzajú a pomaly sa zbiehajú ako sliny pred nedeľným obedom. Každý vyobliekaný i keď už nie v tradičných oblekoch ale aspoň slušne a čisto upravený, len preto aby starká mala zo všetkých radosť a mohla v noci pekne spať. Nekonečné otázky o tom čo nové a ako sa kto má i keď čo už sa mohlo zmeniť za týždeň absencie a pri každodennom telefonovaní?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K rezňu dostane každý možnosť vybrať si asi z troch či štyroch príloh aj to len preto aby starká ulahodila chuti každému, pretože Karol má rád opekané zemiaky, otec varené, mame je to jedno, vnuci vačšinou siahnu po “madžganých zemiakoch“ ako sme to kulinársky zvykli volať my. Každý dlávy a snaží sa používať príbor aby sa sestry s bratmi pred sebou ukazovali aký je kto kultivovaný i keď každý z nich vie, že by to najradšej chytil do rúk a trhal ako v stredoveku robili či už princezná alebo král. Žili spolu celé detstvo na to aby to každý vedel ale predsalen je každý zdržanlivý a úctivý. Dal by si si ešte zemiaky, pýta sa sestra brata, lebo v mise ostali posledné tri, a pritom vie že by najradšej bez opýtania vzala aj tie ktoré má on ešte na tanieri. Nie, nie len si kľudne daj odpovedá on ale pritom vie že to čo mu ostalo na tanieri je sotva na polovicu toho čo mu ostalo a že keď ich nebude mať nebude si môcť ten fantastický pokrm užívať tak ako doteraz. Po “zožratí“, ale kultivovanom, sa všetci fučiac pri stole pomaly presúvajú do obyvačky kde ich už tradične čaká misa s koláčmi a kadejakými dobrotkami od firmy “mora“ čož je starkyna trúba na pečenie. Všeliaké zákusky rôznych tvarov, chutí a vôní je to jediné na čo sa každý teší už od začiatku pekného predpoludnia, aj keď každý tvrdí že nevládze a že si nedá. A dajú si všetci. Každý či už v kútiku duše alebo skôr žalúdka necháva miesto na ten krásny pocit presladenej chuti v ústach a nekonečnej pažravosti, ktorá nedovoľuje zdravému rozumu nepokračovať v tejto prežieracej tradícii. Niektorý naozaj nevládzu ale to nieje nikdy dostatočne presvedčujúci argument či už pre starkú alebo pre nich samotných. Nakoniec si dajú všetci. Ešte predtým ako sa bohapusto všetci vrhneme na ponúkané dobroty sa ešte starká zdvorilo opýta „kto si dá kávu?“ A zas skoro všetci až na ozajstných bojovníkov proti tomuto zlozvyku, alebo tých čo kávu naozaj nepijú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tu sa dostávame k spomínanému lízaniu. Po sprataní všetkých najzaujímavejších kúskov z ponúkanej selekcie začína akt, ktorý je taký kontroverzný a vačšinou neakceptovateľný. Vylizovanie posledných chutných zbytkov z taniera posiateho vynikajúcimi kúskami zákusku, alebo aj iného jedla, ktoré sme práve stratili v útrobách svojho večne hladného tela. No nechali by ste tam čo i len stopu po tej nádhernej polotuhej hmote, ktorá spôsobuje takú slasť? 

Nieje dôkazom vylizovania taniera náhodou to, že daný pokrm bol vynikajúcej kvality a chuti a tak neodolateľne chutný, že si nemôžeme nechať ujsť ani ten najposlednejší kúsok a náznak zbytku čokolády v zlome taniera? Nie je to dôkaz pre samotnú starkú, že je vynikajúca kuchárka a pekárka a že dané jedlo je jej majstrovským kúskom? Vylízali ste už niekedy tanier po jedle, ktoré nebolo síce zlé, ale nebol to ten božský dotyk slasti na vašom jazyku? Vylízali ste už niekedy tanier po niečom o čom si myslíte, že aj priemerne vychovaný pes by odbehol pri prvom očuchaní? Ja lízať neprestanem pretože si myslím, že lízať treba. Či už len ako vyjadrenie názoru na jedlo bez slov alebo len tak keď to človeka proste napadne a cíti, že je na to správna príležitosť a pokrm za to stojí. Dobrú chuť....... 

Ján Siekela

Ján Siekela

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

večne roymyšľajúci tvor, stále malé dieťa, cestovateľ.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu