Pamätáte si časy keď za všetko mohli v západnom svete rusi? Ja teda nie a aj keď, tak iba matne, dačo s perestrojkou, ale to mi ako slováci, vtedy bývalé Československo sme samozrejme stáli na tej opačnej strane.
Dnes však žijem na opačnom konci a chtiac či nechtiac sa o tejto psychologickej vojne dozvedám viac a viac. Samozrejme, že aj v tedy boli zmienky o studenej vojne a podobných hovadinách, ale ako správny socialistický štát sme nemohli hovoriť o krutom západnom svete s porozumením a pravdu povediac sme tomu, teda aspoň moja generácia, teda aspoň ja (nechcem podceňovať ostatných mojich rovesníkov a verím, že sa našli aj taký) nerozumeli.
Teraz však okolo seba mam ľudí, ktorý to prežili z opačnej strany, alebo aspoň poznali niekoho kto v tom žil a prežil a mal tak vymytý mozog, že všetko čo bolo nejakým spôsobom zlé alebo v tom čase nepríjemné a neprípustné mohli naši susedia rusi.
Je to veľmi zábavné a poučné ako je dobre, že v dnešnej dobe máme už iba Ficov a Mečiarov a Dzurindov a Busha a slovom kabaret a že už tam niekde za hranicami na nás nečaká veľký a zlý tvor, ktorý nás chce zožrať. Aj keď sa mu to už svojím spôsobom z časti podarilo.
Napríklad dnes som si len tak svojvoľne vo svojej pracovnej dobe odbehol do jedálne, že si urobím niečo pod zub, len tak pred obedom. Joj keby to vedel moj šéf určite ma vyhodí. A stretol som tam ďalšieho neposlušného kolegu s ktorým som sa neuvážene pustil do divokej debaty o nehostinnom počasí v tejto krajine, teda o dnešnom a každodennom. Pýtam sa ho „ veď si domáci ešte si si nezvykol na to krásne počasie?“ a on, že si za štyridsaťjedna rokov nezvykol a že za všetko možu rusi, na čo som pobavene reagoval stupídnou ale trefnou otázkou “čóóó“?
Začal mi rozprávať príbeh o jeho starej mame, ktorá v roku tisícdeväťstodeväťdesiatpäť zomrela vo veku deväťdesiatštyri rokov. (pravdupovediac som sa teraz musel pozrieť do slovníka ako sa píše číslovka deväť, mám s tým stále problémy, neviem ako vy) A tá vraj prežila dve veľké vojny a dokonca aj tú studenú. A tá bola celý svoj život vychovávaná v demagógii, že sú za všetko na svete (samozrejme všetko zlé) zodpovedný rusi a tým pádom aj zážitky môjho kolegu s týmto fenoménom sú veľmi živé a hlboko vryté do pamäti. (bože toto “ä“, kto ho vymyslel a aj naopak klavesnicu y-z a opačne) A tak mi predkladal ako za zlé počasie, dážď, samozrejme, že rusi tam niekde v tej nehostinnej krajine majú veľký ventil a spúšťajú infikovanú rádioaktívnu vodu na úbohých nič netušiacich domácich a zbytok toho celého kultivovaného sveta. Ako sneh a chlad, samozrejme púšťaný priamo zo sibírskeho krutého podnebia, ako aj terorizmus a mor a všeobecná celková pliaga ľudstva.
Tak dobre som sa už dlho nepobavil a tak úprimne na plnú hubu nezasmial už veľmi dlho.Len škoda, že ju nemôžem stretnúť a počúvať tieto zaujímavé historky.
Tak som rád, že dnes máme globalizáciu a skoro spoločnú menu a že už nemôžme nikoho obviňovať z tajneho záškodníctva.Tak som sa zasmial a vrátil sa do práce a vzdychol som si ako je dobre, že sa stále niečo deje a že si nikdy neuvedomujeme aké zábavné tieto veci sú keď sa dejú a príde sa na to až časom. A som rád, že sú ľudia, ktorý to berú vážne a ja môžem premýšľať napríklad nad tým čo bolo skôr či vajce alebo sliepka. A som rád, že si nerobím z vecí ťažkú hlavu, veď aj tak sa na tom raz, niekedy potom budeme zabávať, tak čo....
A dajako mi zas vyhládlo......
